Hlavná myšlienka
Dielo zasadzuje tanečníka do grafického sveta, ktorý sa nikdy neusadí v jedinom štýle. Každá kapitola prinesie nové pravidlo a telo učí publikum, ako ho čítať.
Kruhy sú opakujúcim sa pevným bodom. Môžu orámovať pózu, zväčšiť účinok otočky alebo priviesť zrak na presné miesto bez toho, aby zatienili účinkujúceho.
Zmeny farieb dávajú emóciám interpunkciu: červená prináša naliehavosť, čiernobiely obraz čistí priestor a modrá či zelená otvárajú plynulejšiu, hravejšiu polohu.
Žiarivý obrys tanečníka zdvojuje, no nenahrádza. Zväčší gesto a krátku pózu premení na grafickú stopu, ktorú si zapamätá celá sála.
V jadre je toto dielo o zvedavosti — o radosti zo skúšania, koľko rôznych vzťahov môže vzniknúť medzi jedným telom a jednou obrazovkou.